Projekt pre spisovateľov, grafikov, čitateľov
Amatérske príbehy
Email: amaterskepribehy@gmail.com

 
Knihy 
KEAVAD
clown

clown

Simona SongeNoir Miséricorde

Ďaľší článok, ktorý som uverejnila v Abdone :) Ak by ste chceli vidieť časopis odkaz na neho je hore Abdon- Amastérsky časopis
Sedela vo vlaku, kupé mala sama pre seba a rozmýšľala. Rozmýšľala aj počas spánku, rozmýšľa aj keď bdie. A stále myslí len na jedno, alebo skôr len na jednu osobu. Ako to znova mohla tak pokašľať? Prečo to robí, prečo ubližuje sama sebe? Pozrela von oknom a v odraze, v okne uvidela klauna.
Neuvidela svoj odraz ako obyčajne uvidela jeho. Klauna. Mal bielu, nie bledšiu, ale bielu pokožku tak ako upíri. A čierne oči, uhlíkovo-čierne, a mal ich akoby prepadnuté do vnútra hlavy. Vyzeral strašidelne, len tie oči boli nepríjemné na pohľad. A potom ústa, natreté a orámované tou istou uhlíkovo-čiernou farbou. Jediné čo na tých ústach svietilo boli žlté zuby. Usmieval. A to bolo ešte strašidelnejšie akoby čakala. Mala z neho nepríjemné pocity, bolo to tak nepríjemné a strašidelné, že odvrátila zrak. Jej žalúdok bol ako v kolotoči, jej hlava bola .. vlastne nebola jej. Pretože takú bolesť by jej predsa nespôsobila vlastná hlava, či hej? Znova pozrela von oknom, znova ten klaun. Prečo ho tam zase vidí? Nestoja v žiadnej stanici. Ten vlak sa pohybuje, v odraze by mala byť ona. V tom on nenápadne prikývne. Prizrela sa lepšie. Preboha, zhíkla a znova pozrela na klauna. To je ona. A presne sa tak cítila. Bez duše, bez niečo reálne v jej živote. Klaun sa znova usmial a ukázal ruky. Mal ich tak isto biele ako tvár, potom zobral nožík a rozrezalo si ruku. Z rany sa šírilo množstvo čiernej, matnej tekutiny. Bola hustá a zdala sa byť aj lepkavá. Pomaly stekala po klaunových rukách. Nepríjemné. Nechutné. Pošúchala si ruku. Prečo je tá krv čierna? Spýtala sa a pozrela na klauna. Ten len mlčal. A prečo sa ona vlastne baví s vlastným odrazom, ktorý ani nie je jej. Zbláznila sa, nie je normálna. Znova pomyslela, prečo sa jej ukázal tento klaun. Áno, bola presne ako on. Vyzerala tak .. vo vnútri, nie navonok. Navonok pôsobila ako silná, nebojácna a veselá žena. No opak bol pravdou. Bola slabá, náchylná si ubližovať a možno preto ten klaun. Prišiel jej pomôcť, asi si ho sama vytvorila v nejakej tej svojej slabej chvíľke. Samozrejme, každý človek si dokáže v mysli vytvoriť čokoľvek, prečo by si ona nevytvorila monštrum? Znova pozrela na klauna a ten znova vyceril zubiská. Dnes sa naozaj cítila mizerne, tak prečo ju ten obraz otravuje. Mala by niečo vedieť? Mala by sa s ním dohodnúť, nejako ospravedlniť svoje činy, ktoré napáchala včera v noci? To sa ale nedá ospravedlniť. Nedá sa to a sama vie, že jej svedomie ju bude hrýzť ešte veľmi veľmi dlho. Ale prečo to spravila? Prečo mala zase ten pocit, aby to spravila? Prečo nerozmýšľala, nemala za potreby použiť aspoň raz za život tú vec čo má v hlave a premyslieť si kroky? Asi nie. So slzami v očiach pozrela na klauna, čo mám robiť? Spýtala sa viac menej sama pre seba, veď v kúpe nikto nebol. Klaun sa začal chichotať a ona čím viac plakala tým jeho smiech stúpal na hlasitosti, stúpal na decibeloch. Neutíchal, nesnažil sa pomôcť. Len sa rehotal, až to prešlo k šialenému smiechu. Smiechu, pri ktorom sa zastavoval mozog, pri smiechu kde sa stavili všetky chlpy na vašom tele do pozoru. Bola blbá, vedela to. Ale prečo jej klaun robí toto? Netrpí snáď dosť?
Teraz sa začala smiať ona. Nie netrpím. Povedala si. On trpí, jemu ublížila. Zase, zase ublížila niekomu koho tak milovala. Prečo to robí? Prečo ubližuje akurát tým ktorých miluje najviac a tým ktorí si to nezaslúžia je milá a ochotná? Čo je pre pána kráľa ona za človeka. Mala by byť sama. Mala by sa začať chovať ako dospelá osoba a stavať sa ku svojím milým zodpovednejšie. Nie ich mučiť. Nie s nimi zametať ako s handrami a hlavne mala by ich prestať vodiť za nos. Lebo takto im ubližuje, takto ich sklamáva. Takto im bodá dýku do srdce a vždy len hlbšie. Zničí všetko čo sa jej dostane do cesty. Všetko, všetkých .. zničí aj to čo sa zničiť nedá. Zasmrkala a pozrela na klauna.
To chceš, však? Aby som trpela. Šomrala si popod nos. Ublížila som mu viem. Ubližujem aj sebe stále, ubližujem každému. Prečo teda žijem? Nebolo by jednoduchšie, keby som zomrela? Už toľkokrát rozmýšľala nad vlastnou smrťou. Rozmýšľala akoby to ukončila, akoby chcela odísť z tohto sveta. Vždy chcela vedieť aké by to bolo keby mala nehodu, keby sa vykoľajil vlak, alebo by sa jej stala autonehoda, skrátka niečo. No potom si za to vynadala. Nebola slabá, dokázala by sa zabiť, teda ešte to neskúšala. Ale myslela si o sebe, že toto by zvládla. Keby si vybrala nejaký ľahší spôsob odchodu. Ale potom zase pomyslela na rodinu, na známych. Ako by sa na to pozerali oni? Ľutovali by ju? Čo by si pomysleli, čo sa stalo? Že také veselé dievča ako ona sa zabilo. Čo bol dôvod? Kto zlyhal? Na tieto otázky nevedela nájsť odpovede a preto žila. Pretože takto ublížiť by nedokázala svojím blízkym. Vedela by že jej matka by trpela. Vedela by, že jej priatelia nepochopia čo sa stalo, prečo sa to stalo, a kde spravili chybu. Že oni. Dávali by si to za vinu? Je pre nich až taká dôležitá? Možno je naozaj zbabelá. Možno by sa jej priateľom uľavilo, že ju nemusia mať na krku, že ich nemá kto ovládať ako bábiky na retiazke. Áno bolo to kruté, hrala sa s nimi. Skoro s každým jedným mala svoje plány, mala plány načo jej slúžili. Zamyslela sa či má naozaj niekoho rada. Mala, samozrejme že mala. Jeho, jeho milovala a jemu najviac ublížila. Ale vedela, že nikdy by mu nedokázala povedať čo vlastne vykonala. Mlčala už dlhé roky. Svedomie ju mučí ničí. Pri každom jeho bozku, pri každom jeho dotyku, pri jeho vôni. Posrala to a ona to veľmi dobre vedela. Uvedomila si svoju chybu už vtedy keď to robila. Bola sprostá, naivná .. no skrátka debil. Je debil, stále sa nepoučila, a stále robí tie isté chyby. Stále je ... naivne dúfala, že sa zmení. Že si uvedomí čo má doma, za čím sa oplatí vrátiť sa. K čomu by sa mala správať tak ako si zaslúži. V hlave jej zrazu zabliklo stop a v tú chvíľu pozrela na klauna. Nebol tam, nebol tam ten istý. Teda. Bol tam, ale bol iný. Vyzeral ešte horšie. Oči sa mu prepadli ešte hlbšie do hlavy. A pery a časť dolnej tváre mu viac sčernela. Strašidelné. Pozerala mu do očí hodnú chvíľu a preglgla. Čo spravila? Čo povedala? Klaun vypadal ako obkreslený z hororu. Keby si nebola istá, že je v kupé sama asi by sa začala báť o svoj už aj tak mizerný život. Ale takto ... takto sa nebála, len mala nepríjemný pocit. V hlave sa jej ukazovali obrázky. Spoločné chvíle s ním a potom iné chvíle. Zamrazila sa pri tom poslednom obraze. Ako to tak mohla pokaziť? Je naozaj až tak blbá?
15.03.2013 15:32:21
simakristoficova
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one