Projekt pre spisovateľov, grafikov, čitateľov
Amatérske príbehy
Email: amaterskepribehy@gmail.com

 
Knihy 
KEAVAD
Girl

Girl

Simona SongeNoir Miséricorde

Tento článok vyjde v aprílovom čísle, čo na to hovoríte .. :)
Je vážne zarážajúce, ako sa človek dokáže zmeniť. Nikdy som si nemyslela, že akurát ja budem tá čo spadne na dno a nebude sa vedieť znova od neho odraziť. Budem tá ktorú trápi nielen minulosť ale už ja budúcnosť a prítomnosť. Tá, ktorá nebude chápať, ktorá nebude vedieť ako sa pohnúť ďalej. Bude sedieť skrčená v kúte ako zranené šteňa, akoby zabudla na všetko. Ako keby jej mozog, jej duša vypli. Nepoznala svoj odraz v zrkadle, nepoznala ani jednu jedinú myšlienku vo svoje hlave, nepoznala ani ten čudný pocit, ktorý ochromoval jej srdce. Rozmýšľala či slovo nepozná je dobré, či vystihuje akurát to čo práve prežíva ona. Pochybovala o tom, pretože to čo je nepoznané sa dá spoznať, to čo je neobjavené sa dá objaviť, ale to čo mala ona. To bolo nezmyselné, nelogické. Bol to skrat. S ktorým si ona nevedela rady. Nevedela, ktorý drôtik v jej tele sa pokazil. Čo bolo spúšťačom. Zhlboka sa nadýchla a snažila sa rozpamätať na tú poslednú noc. Mala útržky. Krátke útržky, ale bolo z nich zrejmé čo spravila. Vyspala sa s ním. Buchla si po hlave a snažila sa rozpamätať, ako vypadal? Čo mal na sebe? Ako sa volal? No jej hlava neodpovedala. Bola vážne tak opitá? Nemožné. Na tom ani tak nezáleží, ale prečo jej to nevadí. Nespomínala si. Dokonca nevedela ako skončili a už vôbec nie ako začali. No vedela, že by to spravila znova, nie s tým istým. S iným. Mala chuť objavovať nové telá, nové chute. Potriasla hlavou a do očí jej vošli slzy. Nad čím to premýšľa? Nikdy taká nebola, nikdy nemala takú neskutočnú chuť sa chovať nezodpovedne. Mala chuť sa správať ako ostatní. Bez citov, bez záväzkov, bez svedomia. Skĺzla na podlahu a rozplakala sa. Bola slabšia ako si kedy myslela. Bola na dne a sama nechápala ako s k nemu dostala. Ako mohla takto klesnúť. Pomaly sa znova vyškriabala na nohy. Prichytila sa okraja umyvadla a pozrela do zrkadla. V zrkadle uvidela bledú tvár s ovisnutými očami. Tvár mala napuchnutú akoby ju niekto bil. Rozhliadla sa po izbe a zbadala tašku na kozmetiku, vybrala z nej pár vecí kefku a zubnú pastu, krém, make-up, a púder. Znova prešla do kúpeľne. Umyla si zuby, na tvár si dala krém a potom si naniesla make-up, ktorý potom dotvorila púdrom. Znova pozrela do zrkadla. Jej veselé oči, jej kedysi krásne svietiace oči boli bez života, bez svetla. Zhlboka sa nadýchla a znova sa vrátila do izby. Zobrala si z tašky špirálu a ceruzku na oči. Znova prešla do kúpeľne a dotvorila obraz, ktorý ukazovala svetu. Nikto nemusel vidieť, že trpí. Že to už nie je ona. Že jej myslenie a chovanie sa zmenilo. Pobrala si z kúpeľne všetky veci a znova ich vopchala do kozmetickej tašky, ktorú potom zavrela a hodila do cestovnej tašky. Rozhliadla sa po izbe. Už len dva dni a aj z tejto izby odíde. Na koľko, vráti sa do nej? Tak ako sa vracia na internát, tak ako sa vracia domov? Nemyslela si to. Vráti sa sem ale do inej izby, do inej časti domu. A možno sa nevráti, možno si nájde niečo iné, kde tráviť víkendy. Podišla k oknu, videla že pri druhej chatke sedel chlapec. Obliekla si kabát a vyšla do chladného počasia.
„Hej, počkaj,“ zakričal na ňu, „kam ideš?“
Ukázala prstom ale mlčala, čakala. Snažila sa rozpamätať či si toho chlapca pamätá. Bol pekný, mohol mať do 20 rokov. Ale bola s ním včera v noci?
„Som Mat,“ povedal chlapec a podával jej ruku.
„Som Nina,“ odpovedala a podala mu ruku.
Ešte chvíľu viedla rozhovor ale potom sa od chlapca vzdialila, to čo potrebovala zistila. Nebol to ten chlapec s ktorým spala. Bol to iný, veľmi podobný jemu ale mladší. Hm, nepamätala si to. Ako sa tam vlastne dostala? Zhlboka sa nadýchla a do nosa jej vbehol chlad a mráz. Roztriasla sa a pozrela na oblohu.

***

Ležala vedľa cudzieho muža. Cítila na sebe jeho vôňu, jeho dotyky, jeho bozky. Zavrela oči a vdychovala zmes vôní. Jej telo sa otriaslo v zápale túžby, no premohla sa a postavila sa z postele. Mala by odísť. Postavila sa na nohy, pozbierala svoje veci, obliekla a posledný raz pozrela na neho. Už ho neuvidí. A rozmýšľala či jej to bude chýbať, či jej bude chýbať on. Pochybovala o tom. Poslednýkrát sa zhlboka nadýchla, nasala vône a zmizla. Ráno sa zobudila a cítila sa hrozne. Pretrela si oči a posadila sa na posteli.
„Kde si bola?“ pozrela na spolubývajúcu.
„Vonku, nekrič prosím ťa.“
„Zase si pila? A čo škola? Kde si bola celú noc. Bála som sa o Teba.“
„Ehm,“ povedala a pomaly sa vymotala z prikrývok.
„Hovor so mnou,“ povedala znova jej spolubývajúca.
V tom sa Nina zastavila a pozrela jej do očí, „rozprávať sa s tebou? Tak dobre počúvaj, bola som vonku, prišla som domov a hotovo. Stačí? Ešte niečo? Nemusíš sa o mňa báť som dosť stará na to, aby som sa vedela o seba postarať nemyslíš?“
„Nina, čo je s tebou?“
Nina sa postavila prešla k zrkadlu, „pozri na mňa,“ povedala a chytila si tvár, „stárnem. Moje telo je staré, moje myslenie je staré. A stále neviem čo hľadám tu,“ povedala a rozhodila rukami, „nemala by som byť tu. Mala by som byť .. inde, niekde ... inde,“ zamrmlala, „ale ty to nechápeš, Viky. Máš dokonalý život. Nikdy si naozaj nemala problém na rozdiel odo mňa.“
„Čo to zase trepeš? Nikdy nie je tak zle .. „
„Aby nebolo horšie,“ Nina si povzdychla a pozrela znova do zrkadla. Pustila vodu, umyla si tvár a zmyla aj posledné zvyšky make-upu, aj posledné zvyšky na noc ktorú včera prežila. Potom si umyla zuby, znova na seba hodila make-up a pozrela na Viky.
„Čo vlastne bolo na prednáške?“ spýtala sa.
„Písali sme poznámky nič viac.“
Nina prikývla a odišla z intráku. Do školy prišla len tak tak na čas, aby stihla povinný seminár. Vybehla do budovy a vybehla asi tretie poschodie, pred vstupom sa zrazila s nejakým mužom.
„Pardon,“ povedala a postavila sa na nohy.
„Ty,“ povedal muž a pozeral na ňu, „prečo si ušla?“
„Neviem o čom hovoríš. Odkiaľ som mala ujsť?“
„Si Nina, nie?“
„Volám sa Nina, ale asi si ma s niekým mýliš,“ povedala a vošla do sály. On išiel za ňou a postavil sa do stredu auly.
„No do riti,“ pomyslela si.
Po skončení rýchlo vybehla z auly tak aby ju nikto nestihol zastaviť. Potom bežala na izbu. V hrudi jej búchalo srdce a mala pocit, že vybuchne. Ľahla do postele. Vedela, že sa niečo na jej živote zase posere. Chcela spoznávať nové telá, nové chute, no nechcela spoznať tých mužov. Chcela len sex, len si užiť. Nič viac. A teraz zistí že jeden z nich ju bude učiť. Zhlboka sa nadýchla a ľahla do postele. Spomínala si na jeho dotyky, na jeho vôňu, na jeho jazyk. Kĺzal sa po nej, ako sa kĺže nôž po zmäknutom masle. Jemne ale zanechával stopy. Striasla sa pri myšlienke na neho. Bol to veľmi dobrý sex, veľmi rýchly, dráždivý, opojný. Lepší ako hociktorá droga, ako hocaký alkohol. Bolo to zvieracie. A teraz toho istého muža ma na semináre. To nie. Nie. Nie. Nie.
O pár minút znova zaspala.
„Nina, máš návštevu.“
Pomaly sa vyškriabala z postele. „Tak ju pusť dnu.“ Viky si premerala Ninu, no nič nepovedala a návštevu pustila dnu. Nina spadla z postele a rýchlo sa postavila.
„Chcel som sa ospravedlniť. Nechcel som Vás zneistiť, asi som sa naozaj pomýlil. Prepáčte,“ povedal muž, „nechcel som byť doterný, nebodaj násilný.“
„Nič sa nestalo.“
„Som Mike,“ povedal, „a som len záskok. A už radšej neprídem,“ povedal a usmial sa. Ten úsmev si pamätala preto si ho vybrala. Potom je podal balíček.
„Čo je to?“ spýtala sa Nina.
„To ste stratili, keď sme do seba vrazili.“
Viky nakukla. Nina sa nemohla oboriť, že to nie je pravda a tak iba poďakovala, že jej doniesol vrecúško. Potom sa rozlúčili.
„Kto to bol?“
„Dnes mal seminár,“ zašušlala Nina.

V tom vrecúšku bola kartička a na kartičke adresa. Nina na jednej strane chcela vedieť čo sa deje na druhej sa bála. Ale tak bol to človek zo školy nemalo by sa jej nič stať a okrem toho. Už s ním spala, keby jej chcel niečo spraviť spraví to už skôr.

„Áno?“ spýtala sa Viky, keď otvorila dvere na izbe a stála tam vrátnička s policajtmi.
„Nina sa našla,“ povedala a pozrela na Viky, „je mŕtva. Musíme zobrať jej veci.“
Viky ich pustila dnu a pozerala ako jej veci hádžu do jedného veľkého vreca. Cítila sa zvláštne. Rozmýšľala čo sa stalo....
16.03.2013 01:34:35
simakristoficova
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one