Projekt pre spisovateľov, grafikov, čitateľov
Amatérske príbehy
Email: amaterskepribehy@gmail.com

 
Knihy 
KEAVAD
Bobby.png
11.kapitola
19. septembra 2009, sobota o 20:00
Dear Bobby,

Hmmm, ako si si mohol všimnúť tak Jela s tebou skončila. Veľmi sa snažila udržať si svoje myšlienkové pochody v jednom smere. Avšak nedalo sa. Zmenila sa. Ako si si mohol všimnúť, tak nepísala do teba od doby kedy začala so sexom. A myslím, že sa to vtedy aj všetko začalo. Začala hýriť. Najprv sme si všetci mysleli, že to skončí, že prestane, keď dospeje. Mýlili sme sa. Spadla a nedokázala sama vstať. A čo sa stalo? Všetko Ti porozprávam.

24. júla, piatok o 21:30
Jela prišla domov. Mala na sebe krátke čierne šaty a obuté mala biele sandále. Ryšavé vlasy mala rozpustené a vyrovnané. Bola pekná. Ešte pred pár mesiacmi by som o nej také dačo nepovedala. Zmenila sa. Nosila sukne, šaty a opätky. To všetko bolo na nej zvláštne. Ale jej zmena prišla aj v chovaní. Jej neustále pitie ma privádza do šialenstva. Už si nepamätám kedy naposledy prišla domov triezva.
"Ahoj," oslovila som ju.
"Ahoj," zahundrala a začala sa prezliekať.
Jeans-ové šortky a k tomu jednoduché biele tielko. V priebehu pár minút bola z nej iná žena. Dlhé vlasy stiahnuté do konského copu a tvár rozjasnila jemnejším púdrom. Zvláštne. Bola naozaj krásna.
"Deje sa niečo?"
Jela pokývala hlavou, "nie. Všetko v pohode. Len menšia zmena plánu."
"Kam sa dnes chystáte?"
"Ideme na cintorín a potom do baru."
Zase? pomyslela som. Ide piť. Aj by som jej niečo povedala. Mala by som. Ale čo? Skôr ako som si čokoľvek premyslieť Jela bola fuč. Pokrútila som hlavou a zapla hudbu. Cítila som sa zvláštne. V mojom vnútri to kričalo ale navonok. Som bola v poriadku. Je to predsa jej život a je staršia snáď vie čo robí. Upokojila som svoje svedomie a znova si pustila hudbu. V izbe sa rozoznela Bethovenova Symphonia. Upokojujúco na mňa padala únava.

Z 18 na 19. Septembra 2009 (z piatka na sobotu)
Jela prišla domov v dezolátnom stave. Bola celá doškriabaná a mala krvavé pery. Bola špinavá a oblečenie mala dotrhané. Prevrátila som oči a pokúšala sa ju dostať do kúpeľni.
"Musela si sa znova tak strieskať? Buď rada, že mama je na zasadnutí firmy, inak by ťa zabila."
Jela nič nepovedala, len sa napla a vyvrátila celý obsah svojho žalúdka na dlážku a moje nohy
"Fuj , nevieš sa krotiť?"
"Prepáč," vydala zo seba Jela. Donútila som ju znova vstať a vliezť do kúpeľne. Vypadala naozaj strašne. Vlasy mala zlepené blatom a tvár mala celú doškriabanú. V kúpeľni sme strávili asi dvadsať minút do kým som z nej spravila človeka. V posteli som jej ešte ošetrila rany a išla som tiež spať.

"Do šľaka," zavrčala Jela.
Otvorila som oči a pozrela na ňu. Škrabance sčerveneli a vypadali ešte strašidelnejšie ako včera v noci.
"Si ma niečím natrela?" spýtala sa a pozrela na mňa plná jedu.
Jemne som prikývla, "hej. Betadínom, nemala som?"
"Betadín?" spýtala sa a v jej očiach som videla myšlienky. Videla som to, ako keby to hovorila nahlas.
Betadín zacelí a vyčistí ranu, tak prečo ich má také škaredé? Neišlo jej to do hlavy. A mne tiež nie.
"Čo....?" spýtala sa matka a vošla do izby.
"Jela? Čo ta máš na tvári? Niekto ťa napadol?"
Jela kývala hlavou ale tiež vedela, že povedať matke pravdu by bola samovražda.
"Povedz mi, čo sa Ti stalo?"
"Spadla som," povedala.
"Ty si pila. Koľko už piješ? Si normálna? Mary, poď so mnou."

Matka vedela, že pravdu dostane rýchlejšie zo mňa ako s Jely. A ja som vedela, že matka s Jelou spraví rázny koniec. Matka síce pracovala s vínom, ale odcudzovala alkoholikov. Zabaviť sa dá aj bez alkoholu a keď piť, tak decentne. Nie ako zviera. Presne tak ako to doteraz robila Jela. Obe sme vedeli, že Jela bude musieť skôr či neskôr skončiť. A teraz keď to matka vie, tak to bude ukrutne rýchlo.

"Jela!" zavrčala matka, "okamžite dôjdi do pracovne."
Jela sa triasla keď prechádzala okolo mňa. Matka bola zhrozená. Po objasnení, že Jela pije asi tak každý víkend a občas aj cez týždeň matku chytil amok. A potom jej do očí vošli slzy. Zlyhala, povedala a nevedela sa donútiť prestať plakať. Cítila som sa ako mi trhá hruď. Vidieť plakať vlastnú matku. Nikdy viac.
20.08.2014 18:05:29
simakristoficova
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one