Projekt pre spisovateľov, grafikov, čitateľov
Amatérske príbehy
Email: amaterskepribehy@gmail.com

 
Knihy 
KEAVAD

9.kapitola Nové skúsenosti

Bez názvu.png
9.kapitola
Nové skúsenosti



8. Mája 2009, Piatok večer
Booooobbbyyyy!!!!!!!!!
Hlasná hudba, bicie v plnom prúde a telá. Telá, ktoré sa trú o seba. Každé jedno telo sa túli k druhému telu. Objímajú sa, hladkajú sa, hľadia si do očí. Takto vyzerá piatková diskotéka v meste. Na parkete sa zvíja minimálne dvadsať tiel. Slabo odetých. Dievčatá ukazujú holé nohy, holé prsia a chlapci vybrali zo šatníka to najlepšie oblečenie. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela do zrkadielka. V čom som sa od nich líšila? Od dievčat, ktoré mali na sebe minisukne s výstrihom po kolená. Vo všetkom. Mala som dlhé jeansy a tielko. Biele tielko, ktoré nič neukazovalo. Obyčajné biele tielko, ktoré ma chránilo. V dave som zazrela známu tvár. Majo. Nevidela som ho od .... od tej veci na chatke. Ani som sa s ním netúžila rozprávať. A o čom? Povedali sme si potom všetko. Nikdy viac. Viac sa to nezopakuje. Poslúžil mi na to, čo som chcela. A teraz by mal byť koniec. Teraz musí byť koniec. Eso ani ostatní ešte nevedia, že som mala sex. Viem, mala by som im to povedať. Ale čo im len poviem ak sa spýtajú, že s kým? Eso by to ani neriešil, ale čo Sasa? Zabije ma. Fakt ma zabije. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela na tancujúcu skupinku uprostred tanečného parketu. Eso sa zvíjal, akoby ho niekto kopol medzi nohy. Sasa poskakovala a s ňou aj jej veľké prsia. Popod fúz som sa usmiala. Čo tu vlastne robím? Spýtala som sa znova. Nemala som chuť, ani piť, ani tancovať a už vôbec som nemala chuť sa zabávať. Prečo som len nezostala doma? No vysvetli mi to? Nie som normálna, však?
„Ahoj, ako sa voláš?“ spýtal sa ma chlapec.
Pozrela som na chalana, ktorý obsadil Esove miesto po mojom boku. Mal hnedé oči a hnedé vlasy. Typický diskotékový balič. Jemne som sa usmiala a pozrela znovu na bandu. Bavili sa.
„Ahoj, Jela,“ povedala som a podala mu ruku.
Ruku prijal a pobozkal ma na obidva líca. Orch, bolo to divné.
„Si veľmi pekná,“ povedal chlapec a potom pozrel na parket.
„Ďakujem,“ odpovedala som jemne.
„Tancuješ?“
„Jasné, že hej,“ povedala som a už sme kráčali na tanečný parket. Pri bare som znova zazrela Maja, ale to som si už bola istá, že to nie je on. Nie je možné, aby to bol on. Čo by tu robil? A keby to bol aj on, prečo by nedošiel k stolu? Stále sme boli priatelia, len by sa neopakovalo to čo bolo na chatke. Ale inak sme sa mohli rozprávať.

O pol hodinu

„Nejdeš na chvíľku von?“
Jemne som prikývla a buchla som do Esa, „idem von. Za chvíľku som späť, dobre?“
„Nemám ísť s tebou?“
„Nie, nie. Idem s ním,“ povedala som a ukázala na chalana.
Vyšli sme pred bar a chalan vytiahol z vrecka cigarety a ponúkol mi. Jednu som si zobrala a zapálila.
„Fajčíš?“
„Ani nie,“ povedala som, „ale dnes mám chuť.“
„Inak,“ začal, „volám sa Peťo.“
„Ešte si mi nepovedal meno,“ povedala som a zvraštila som čelo. Ani som si to neuvedomila. Vážne som netušila s kým vlastne tancujem. Ako keby to meno všetko nahradilo, veď aj tak neviem čo je zač. Hm, pomyslela som si a mykla som plecom.
„Niečo nie je v poriadku?“
„Prečo?“
Peťo kývol rukou a znova potiahol z cigarety, „nechodíš sem často, však?“
„Nie. Nechodím. Vytiahol ma kamoš, aby sme si užili voľno. Nie je domased.“
„A ty si?“
Chvíľku som sa zamyslela a pokývala hlavou, „vlastne nie. Ani ja nie som.“
Znova sme mlčali a potom som pozrela na Peťa. Bol až príliš blízko. Jeho vôňa ma opantávala. Bola jemne korenistá, ktorá jemne štípala v nose, ale príjemne. Striasla som zo seba zimomriavky a pozrela na zem.
„Mali by sme sa vrátiť dnu. Eso, kamoš, bude mať o mňa strach.“
Peťo prikývol a zišli sme dole. V bruchu som mala stále pocit, nervozity. Čo to do pekla ... ? Je pravda, že dlho som nebola na diske, no toto sa mi vážne zdá zvláštne.
„Kam si zmizla?“ ozvala sa Sasa, keď som prišla k stolu.
„Bola som vonku.“
„Ty si fajčila,“ znova zavrčala Sasa.
„A čo? Bože, čo máš furt za problém? Áno, fajčila som.“
„Nič. Len Majo sa na Teba pýtal. Dúfam, že s ním nič nemáš.“
„Majo? Je tu? Nie, nebola som s ním. Bola som s tamtým chalanom.“
Ukázala som na Peťa, ktorý stál pri bare a objednával nám drinky. Niekedy byť ženskou je celkom fajn. Menej miniem ako keby som bola chlap. Tak ale oni chcú sex, tak nech sa posnažia. No nie?
„No jasné,“ ozval sa Eso, „s hentým si bola vonku?“
„Hej, prečo?“
„To vážne? Po ňom tu slintá polovica báb. Čo vidí na tebe?“
Mykla som plecom. Nevedela som, čo mám odpovedať. Jednak som sa urazila a jednak .... veď náhodou som pekná holka. Tak prečo by ma niekto nemohol chcieť viac ako tieto šťandy? To je predsa jasné.
„Absint a kofola, páči. Dosť tvrdý alkohol na dievča, nie?“
„Nemyslím si. Mne chutí.“
„Chutí? Ako ti to môže chutiť, veď je to bez chuti.“
„Mne to chutí ako hašlerky. A hašlerky mám rada. A toto je dokonca v tekutej forme. Tak neriešim.“
„Páči sa mi tvoje zmýšľanie.“
„Čaute,“ ozvalo sa pri kraji stola.
Majo.
„Ahoj,“ odpovedala som, „že si ma hľadal,“ povedala som.
„Hej. Eso povedal, že si tu. Tak som ťa chcel pozdraviť. Ako sa máš?“
„Super, čo ty?“
„Dobre. A čo, nechystáš nejakú party?“
Pokývala som hlavou, „pár dní mám voľno.“

***
„Koľkatý máš?“ spýtala sa Sasa.
Pokrčila som ramenami, „odkiaľ to mám, k sakru, vedieť? Ja dopijem a on sa tu objaví. Tak pijem dokým je. Ja nemôžem za to, že mám bezodný pohár,“ povedala som a rozosmiala som.
„Nejdeš von?“ spýtal sa Peťo. Práve došiel s ďalšou rundou. Až vtedy mi doplo, že celý večer sa okolo mňa motal. A kupoval alkohol, chudáčik. A ja som si ho asi celý ten čas nevšímala. A tak som prikývla. Vyšli sme von a .... pobozkala som ho. Potom som sa odtiahla. A on na mňa pozeral.
„To som nečakal,“ povedal a bozk mi opätoval.
Bol to iný bozk, ako s Majom. Nebol taký, taký chladný. Mal v sebe niečo viac, asi viac vášne. Neviem. Ale bol vzrušujúci. Peťo ma pritlačil k stene podniku svojím telom. Jeho dotyky boli .. až priveľmi jemné. Hladkal ma po tvári, po tele, všade. A mne behali po tele zimomriavky.
„Jela,“ ozvalo sa.
Ja som stuhla a Peťo sa otočil. Obaja sme zrýchlene dýchali.



„Dohodli sme sa, tak čo? Prečo to teraz meniť?“
Ostro som sa zasmiala, „si priam komický. Prepáč. Ale sám si to chcel, nie? Tak čo teraz?“
15.05.2014 20:26:57
simakristoficova
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one