Projekt pre spisovateľov, grafikov, čitateľov
Amatérske príbehy
Email: amaterskepribehy@gmail.com

 
Knihy 
KEAVAD

Prológ + 1.kapitola Sen



Prológ

Život nikdy nie je taký ako sa na prvý pohľad zdá. Každý ma v sebe moc zmeniť to čo potrebuje.

A niektorí z nás sú prekliati !

 

1.kapitola Sen

Maličký domček stál uprostred lesíka, okolo bol pokoj. Na okolo sa ozýval len vtáčí spev. Domček nebol veľký ale ani malý. Bol útulný a jednoduchý. Vyžaroval z neho pokoj a láska. Z domu vychádzal smiech a radosť, až ma myklo, keď sa smiech zrazu zmenil na krik. Obraz sa mi rozmazal a ja som počula len krik plač.

"Prečo?"
Žiadna odpoveď iba krutý a tlmený smiech. Zrazu som zazrela žiaru, bol to oheň. Stúpal z domčeka, pohltil ho v priebehu pár sekúnd. Bolo ticho, len praskanie driev, pukanie skla a detský plač. Pocítila som ako ma niečo posúva k ohňu ako ma pália ruky, ako mi horia.
Zobudila som sa celá spotená, na rukách som cítila akoby popol, alebo obhorené neviditeľné chĺpky. Pozrela som sa dookola. Bola som doma, vo svojej izbe. Iba nebola veľká, bola malá. Neviem či ste videli film Tokio Drift, ten chalan býval v šatníku. Ja som nemala o nič väčšiu izbu. Ale aj tak sa mi sem podarilo napratať väčšie terárium, pre môjho miláčika. Postavila som sa a urobila som krok k teráriu.
"Backi," oslovila som pitóna, ktorý zdvihol hlavu, "zase ten istý zlý sen. Ešte aj teraz cítim pach ohňa."

Backi mi pozrel do očí a zakýval chvostom. "Viem čo si myslíš. Som blázon. Ale neviem si vysvetliť tie sny, prečo sú také živé? A prečo sa vždy objavuje tesne po mojich narodkách. Už z toho nevládzem." Pozrela som na hodinky. Bolo niečo po piatej hodine ráno, " najvyšší čas vstávať a pripraviť matke raňajky."
Vybrala som Backiho z terária a položila na zem, "a nie že znova niekam zdrhneš. Vieš dobre, že matka čaká len na to keď ťa uvidí vonku a zabije ťa." Vyšla som z izby a zamierila som ku schodom. Zišla som dole a vošla som do zamestnaneckej kúpeľni. Umyla som si vlasy, zuby a obliekla si rovnošatu do školy. Ako som neznášala tú školu, som v nej asi tretí mesiac a stále sa tam necítim príjemne. Spolužiaci ma absolútne nezaujímajú, sú to hlupáci. A poväčšine sa tam nudím. Zhlboka som sa nadýchla a prešla som dvojitými dverami do kuchyne. Na stole ležal papierik, určite tam ležal celú noc.

"Chloe, na raňajky mi sprav palacinky alebo lievance A najlepšie by bolo keby si k ním dala čerstvé ovocie. To znamená, že musíš ísť ešte do obchodu,. Lebo včera som s otcom všetko zjedla. Peniaze máš v šuplíku. A nezabudni mi doniesť výdavok. A nič viac ako ovocie nekupuj."

Pozrela som sa do chlebníka, samozrejme nič v ňom nebolo. Pozrela som do šuplíka a našla tam peniaze. Zobrala som si korčule a ruksak a išla do obchodu. Našťastie obchodný dom som nemal ďaleko. Bol asi dvadsať minút cesty, teda pešo to bolo vyše pól hodinky. Ale na korčuliach som to stíchla za 20 minút, čo ma tešilo.

Vkorčuľovala som do obchodného domu a zamierila k zeleninárstvu.
"Ahoj Chloe," obzrela som si dievča, ktoré ma pozdravilo. Bola menšia odo mňa a na sebe mala čierne gotik šaty. Mala milú tvár, a jej čierne vlasy jej zakrývali odhalené ramená. Modré oči sa šibalsky usmievali.

"Ahoj Sam, ako sa máš? A čo tu robíš?"

"Ale Kattie ma vyhnala do obchodu, veď vieš aká je. A ja som dnes aj tak ráno nemala čo robiť, veď ma poznáš .. Spánok u mňa v noci nehrozí."

"No hej, ale za chvíľu bude svitať."

"Dosť času. To sa stihnem vrátiť a okrem toho dnes som tu posledný deň, odchádzam. Zavolali ma na jeden seminár. Veď to poznáš škola."

"Hej, poznám," povedala som a sklonila som hlavu.

Ako som len závidela Sam, jej rodičia ju milovali na toľko, že namiesto do školy chodila na rôzne semináre. A netýkali sa vždy zdravotníctva alebo psychológie. Sam si myslela, že je potomok upírov. Mala pocit, že jej ciele sú inde než pozemský život. Preto sa oddala zdravotníctvu, psychológii a v neposlednom rade starým, či mŕtvym jazykom. Tiež som chcela študovať niečo .. niečo zaujímavé namiesto toho ma mama poslala na dievčenskú školu do ktorej teraz prestúpili desiati noví chalani, lebo žiadna iná škola ich neprijala. Nerozumiem, ako sa chalani dostali na dievčenskú školu.

"Čo je s tebou?" spýtala sa Sam, " nevyzeráš dobre. Si v poriadku?"

"Som v úplnom poriadku. Len som zle spala, nočné mory. Ale komu sa nesnívajú zlé sny?"

Sam prikývla a ukázala na obchod, čo znamenalo, že odchádza. Mala som rada nevlastnú sestru mojej najlepšej kamarátky Kattie. Boli rovnako bláznivé, ale Kattie bola iná. Je to čudné ale rozumela si s mojou mamou. Nikdy som nepochopila prečo moja vlastná mama má radšej moju kamarátku ako mňa. Ale po nejakom čase mi to bolo jedno, potom ma s ňou aspoň púšťala von a mohla som si robiť čo som chcela. A Kattie ma v tom podporovala.

 ***

"No kde si toľko?" rozkričala sa mama, keď som došla domov zo školy.

"Bola som v škole, prečo kričíš?"

"A dokedy si v škole? Do piatej večer?"
Pozrela som na hodinky, ani som neuvedomila koľko je hodín. Sakra. Dnes bol v škole výnimočný deň, spoznala som lepšie svoju spolužiačku. Tak ako ja sa zaujíma o všetko nadprirodzené, či už lugany, vampiri alebo čarodejnice .. alebo iné bytosti. Rozprávali sme sa dlho a po škole sme skočili ešte na kofolu.

"V škole sme mali povinnú prednášku."

"A z čoho?"

"Z podväzkových pásoch," zamrmlala som.

" A s ktorým učiteľom?" spýtala sa mama a na čele sa jej objavila obrovská žila.

"S pánom Melicherom."

Ani som nezastihla čo sa robí, keď mi mama dala facku a ja som narazila hlavou o stenu za mnou.

"Ty malá cundra!" zavrešťala, "ty ma budeš klamať?"

Dostala som ďalšiu facku a buchla ma do brucha. Spadla som na zem a rozkašľala som sa. Do predsiene vbehol otec, "Chacea, čo robíš? Čo sa stalo?" Otec mi pomohol na nohy pridržal ma. Mama nebola z tých žien ktoré nemali silu. Jej facka bolela aj týždeň potom.

"Nič, nedeje sa nič. Iba to, že táto malá cundra klame. Spýtaj sa jej kde doteraz bola?"

Otec mi pozrel do očí. Krv, ktorá mi tiekla z pery utrel rukou, "viem kde bola. Dnes som ju poprosil. Aby bola dlhšie vonku."

"A prečo?"

"Lebo som tu niečo riešil, ak si zabudla."

Matka sa obzrela po byte a akoby jej niečo svitlo.

"Ale veď to si skončil ešte pred dvanástou."

"Ibaže som nevedel ako dlho to bude trvať."

"Bež do izby," pošuškal mi otec. A ja som sa pobrala rýchlo preč. Zdola sa potom ozýval len buchot a krik. Nič nové. Matka bola temperamentná.
Vybehla som do izby, zamkla za sebou dvere a sadla si za počítač. Bol to veľmi starý počítač. Všetko mu dlho trvalo, už len zapnutie trvalo asi dvadsať minút. Ale tento krát sa zapol rýchlo a celkovo išiel a fungoval. Zapla som hudbu, nech nepočujem hádku a naťukala som si stránku, ktorú mi odporučila spolužiačka. Ona sa tam vraj nezaregistrovala, ale občas na ňu chodila ako hosť. Www.svetnoci.com prečítala som si podmienky a zaregistrovala som sa.
07.09.2013 10:52:44
simakristoficova
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one