Projekt pre spisovateľov, grafikov, čitateľov
Amatérske príbehy
Email: amaterskepribehy@gmail.com

 
Knihy 
KEAVAD


Ben aj Lestat odišli niekam do zadných priestorov, do ktorých ma nepozvali. Maarten na mňa hodnú chvíľu pozeral.
"Tak ako sa ti tu páči?"
"Je tu pekne. Nevedela som, že môže existovať niečo takéto."
"Je to útočisko, alebo skôr miesto kde sa môžeš ožrať bez toho aby niekto po tebe útočil."
"Útočil?" spýtala som sa vyplašene.
"Ben ti to ešte nehovoril?"
"Ako čo?"
"Že každá rasa, každý stôl tu po sebe útočí. Každý s každým. Je to bludný kruh."
"Ja som si myslela, že vy ako Lamie bojujete len s Ragno."
"No hej, oni sú hlavný nepriatelia."
"Ako len môžeš takto žiť? Ako to zvládate?"
Maarten sa pozrel do prázdna, "raz v budúcnosti, keď k nám príde naša kráľovná bude všetko v poriadku."
"Kráľovná?"
"Hej, človek, lepšie povedané žena, ktorá bude výnimočná, ktorá bude mať niečo čo všetkým chýba."
"Čo také?"
"To nik nevie," zašomral Maarten, "teraz ma ospravedlň."
Maarten sa postavil a odišiel, rozhliadla som sa po stoloch a pri jednom stole som uvidela známu.
"Jenifer?" pristúpila som k dievčaťu, ktorá sa podobala na moju stratenú kamarátku zo sveta noci.
Jenifer sa otočila a mne zrak padol na jej krásnu tvár. Jej jemné, slabunko ružovkasté pery jemne kontrastovali s jej tmavou pokožkou a tmavými očami. Zhlboka sa nadýchla a pozrela mi do očí.
"Ty si Saggio, však?" spýtala sa a zasmiala sa.
Jej smiech sa ozýval po celej miestnosti, aspoň ja som mala taký pocit, že vypĺňa celé moje telo. Prikývla som.
"Ako sa máš, a čo tu robíš?"
"Som tu s priateľmi a čo ty? Dlho som ťa nevidela na portáli."
"Aha, no ..."zmĺkla, "už to nie je pre mňa. Vieš ako som ti hovorila, že hľadám svojich ľudí, našla som ich." Obzrela sa po stole a mne padol zrak na stred stola. Pavúk! Ragno! Jemne som sa usmiala a pozrela na náš stôl kde nikto nesedel.
"Tak s kým si prišla?" spýtala sa a rozhliadla sa po miestnosti.
"Ja ..,"zmĺkla som.
"Saggio, poď sem," zakričal na mňa Lestat.
"Ty si s Lamiami?"
"Ja nepatrím nikam, som zodpovedná len za seba," vyhŕklo zo mňa. Previnilo som sa pozrela Lestatovi do očí ale pribehla som k nemu.
"Si v poriadku?"
"Hej, v podstate som."
"Dobre, poď so mnou. Predstavím ti posledného člena nášho klubu," povedal a viedol ma do zadných priestorov. Prešli sme cez chodbu na ktorej boli fialové stĺpy, žiarili a menili farby. Prešli sme až na koniec a tam bol výťah. Stlačil tlačidlo a priložil kartičku. Výťah sa otvoril a vyniesol nás na posledné poschodie.
"Kde ste toľko boli," ozval sa z balkóna Ben.
"Ale Saggio sa rozprávala s Ragnami."
Ben vykukol spoza stĺpika, čo bol na balkóne a pozrel rovno na mňa, z druhých dverí na mňa pozeral Maarten. Prehltla som na prázdno a zatočila sa mi hlava, zachytila som sa o Lestatovo plece a v tom ma podoprela cudzia ruka. Jemná ale silná. Otočila som sa na svoju ľavú stranu a pri mne stále vysoká pani, s uhlíkovo čiernymi vlasmi, hnedými očami a peknou tvárou.
"Pomôž mi. Dáme ju na kreslo, asi potrebuje vzduch."
"Kto ste?" spýtala som sa ženy, keď mi do pohára nalievala čistú vodu.
"Volám sa Sheila, som Lestatova sestra."
"Ja .."
"Viem kto si maličká," zašepkala a podala mi pohár, "myslíš, že by som Benovi sem dovolila doniesť človeka, ktorého by som si predtým nepreverila?"
Prehltla som, "preveriť mňa?"
"Samozrejme. Moji chlapci," ukázala na chalanov, ktorý stáli za ňou, "sú mojou rodinou a nikomu nedovolím, aby im ublížil. Myslím, že tomu chápeš, však?"
"Sheila stačí. Nechaj ju vydýchnuť. Nemyslím, že by nám z jej strany hrozilo nebezpečenstvo."
"Teraz nie," zašomrala, "ale neskôr. Neskôr z nej bude prvá hrozba. A my sa jej nezbavíme," zavrčala a pri tom pozerala na Bena a Lestata.
22.01.2014 23:38:51
simakristoficova
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one