Projekt pre spisovateľov, grafikov, čitateľov
Amatérske príbehy
Email: amaterskepribehy@gmail.com

 
Knihy 
KEAVAD

Vliekla som sa za mamou do izby, v hrdle som mala obrovskú guču. Ako to vysvetlím, čo jej poviem? Kto to je? Odkiaľ ho poznám. Zakrútila sa mi hlava a mňa od pádu zachránil len mamin hlas, " Chloe, švihni si. Okamžite." Pozrela som na matku hore na schody, "veď už idem," vzdychla som si.

Matka otvorila dvere do mojej izby, Backi bol v teráriu a spal. Izba bola taká ako som ju zanechala, uterák prehodený cez operadlo stoličky, posteľ upravená, skrine pozatvárané, dvere do kúpeľne otvo .. pozrela som na dvere od kúpeľni a boli zatvorené."Tak, ktoré veci si mám obliecť?"Matka otvorila dvere do šatníka a päť minút sa tam prehrabovala až nakoniec vybrala čierne šaty. Boli to šaty až po zem a s volánikmi. Niečo strašné."To si neoblečiem.""Oblečieš si to."
"Ale veď ..."
"Chceš niečo povedať? Ak sa ti nepáči môžeš z tohto domu vypadnúť, nikto ťa tu nedrží."
Sklonila som hlavu a do očí sa mi dostali slzy, miesto toho, aby som niečo povedala zakývala som hlavou a ako poslušné dievčatko som si zobrala z matkiných rúk šaty. Matka sa usmiala a odišla z izby, zavrela za sebou dvere.V tom istom momente sa otvorili dvere na kúpeľni a vyšiel z nich Maarten."No už chápem prečo nechceš aby ma tvoja matka videla.""To som rada. A teraz musíš vypadnúť. Nemám jej ako vysvetliť kto si.""Myslím, že u nej by sa to ani nedalo," povedal a jemne sa usmial. Potom ma pohladil po tvári a jeho dotyk bol príjemne teplý, pri tom dotyku som zavrela oči. Keď som ich znova otvorila okno bolo dokorán otvorené."Chloe, poď dole," zakričia matka. Rýchlo som si obliekla tie hrozné šaty a zbehla som dole vítať hostí."Dobrý deň, pani Solemon," žena mala dlhé inteligentné prsty, a bola štíhla za ňou cupkali dve deti. Jeden chlapec bol matke po bedrové kosti a dcéra jej bola asi po stehná. Obidvaja boli ticho a pozerali do zem. Vyzerali akoby s niečím neboli spokojní, ak sa k nim matka chová podobne ani sa nečudujem."Ahoj Chloe," potriasla mi rukou a potom pozrela na deti, "toto je Gabboon a Gae."Pozrela som na deti a usmiala som sa, podala som im ruku a oni ju jemne stlačili. Chlapec sa akoby bál stisnúť viac."Že vraj sa o nich postaráš.""Áno."Matka odišla do vedľajšej miestnosti a deti zostali pri mne, ako druhá v poradí prišla pani Kleosa, s deťmi Wadim a Wackier, Wackier bol starší. Jeho matka nebola extra vysoká ale na svoj vek vypadla mlado a krásne. A posledná prišla pani Folekus, s dvomi dvojičkami Sofia a Soraja. Soraja bola vysoká asi ako Gabboon ale bola od neho mladšia, a zo sestrou sa vôbec nepodobali. Ja a deti sme sa presunuli do jednej z hosťovských izieb, pretože moja izba bola príliš malá."Tak deti," začala som, keď som zatvorila za nami dvere, ale skôr ako som si uvedomila v izbe sa strhol boj, Gabboon sa bil s Wackierom, Wadi s Gae a Soraja so sestrou. Vypúlila som oči, pred chvíľou len mlčali a pozerali do zeme, ani jeden sa nepohol, neprehovoril a teraz? Sú vymenení."Prestaňte. Kde ste?"Okolo mňa preletela drahocenná váza a ja akoby zázrakom som ju chytila do rúk. Položila som ju na stolík a pošúchala si dlaň, štípala ma z toho dopadu. Ani som nevedela že mám také reflexy. Pozrela som na neutíchajúci boj medzi deťmi, ako to zastaviť? Sadla som si uprostred izby a začali si šomrať."Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi riekami. Stál nádherný zámok a mal svojich dvoch susedov. Prvý zámok ...""Čo to hovoríš?" spýtal sa Gabboon."Ak si sadnete budete to počuť aj vy."Gabboon aj ostatné deti si sadli vedľa seba a pozreli na mňa, ešte stále sa medzi sebou štuchali a handrkovali, ale ich očká svietili zvedavosťou."Pokračuj," rozkázal Gabboon."Nie som Tvoja slúžka. Nič nepoviem.""Ale .. Prosím.""Tak prvý sa volal Ružový zámok a hádal sa stále s Modrým zámkom, a Modrý zámok zase nadával na Zelený zámok. Všetci sa na seba hnevali a bili sa. Raz jedného dňa ich navštívil cudzinec a spýtal sa ich prečo sa hádajú a bijú."Zmĺkla som. Gabboon mi pozrel do očí a pozrel aj na deti okolo neho. Všetci potom pozreli na Gabboona."Prečo? Čo mu povedali?""Vy mi povedzte, prečo sa mohli hádať?"
Všetci pokývali hlavou, "Gabboon prečo sa biješ s Wackierom? Alebo Wadi prečo si bil Gae? Alebo Soraja čo ti vadí na Sofii?"
Gabboon vstal, "prečo? Lebo to musíme."
"Prečo musíte?"

"Matky."

Zakývala som hlavou, " nikto Vás nemôže prinútiť, aby ste bili niekoho na kom Vám záleží, máte sa radi?"
Deti sa ani raz na seba nepozreli ale nenápadne pozreli.
"Tak sa nebite. Mám nápad, ak mi sľúbite, že budete dobrí a upracte."

 "Matka s deťmi ideme von.""Čo?"No nedovolila som nikomu nič povedať a s deťmi sme vybehli von. Budem, mať zle, moc zle. Ale tie deti potrebujú hru, vzduch a hlavne niečo pri čom sa ešte viac zblížia lebo nemajú nič viac len seba.

20.10.2013 21:39:37
simakristoficova
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one