Projekt pre spisovateľov, grafikov, čitateľov
Amatérske príbehy
Email: amaterskepribehy@gmail.com

 
Knihy 
KEAVAD

17.kapitola O 2 roky neskôr



 "Pobež," zakričal na mňa otec a ja som utekala medzi stromami za ním. Zrazu na mňa zaútočil. Kúzlo, ktoré na mňa vyslal som zablokovala v poslednej chvíli. Vyskočila som na jeden zo stromov a liezla hore ako veverička. Otec to zopakoval na vedľajšom strome. Potom som sa odrazila od koruny a preletela na vedľajší strom, kde som sa zachytila.
Po otcovi som vystrelila pár šípov z kuše, ktoré otec zablokoval kúzlom. Otec znova vyslovil zaklínadlo a udrel tesne podo mňa tak, že sa strom podo mnou otriasol a snažil sa ma zhodiť. Preskočila na druhý strom, bližšie k otcovi a poslala na neho zaklínadlo pavučiny. Otca obklopila pavučina a on padal na zem. Dopadol s miernym nárazom a potom zavrčal. Hlasno som sa zasmiala a zoskočila na zem. Pomohla som mu vstať.
"V poriadku?"
Otec nič nepovedal. Zrazu sa mu v ruke objavil meč a zaútočil, len tak tak som pričarovala štít. Uskočila som a pričarovala si môj meč. S otcom sme začali s výpadmi a blokáciami.
"Už si dosť rýchla, a vieš celkom dobre ohýbať zápästie."
Pohla som sa výpadom na otca a ten ma jednoducho odhodil až som narazila na strom. Otec sa ku mne priblížil s mečom a zahnal sa a sekol. V poslednej chvíli som sa premiestnila k druhému stromu a zaútočila som od chrbta. Otec bol však rýchlejší, no aspoň som ho odzbrojila a jeho meč padol na zem. Zakliala som ho, aby ho znova nemohol pričarovať. Tak sa rozbehol, aby ho vytrhol zo zeme, kde som ho zasadila. Nabúrala som do neho celou váhou. Otec odletel a narazil do múru neďaleko nás. Vyliezol na strom a utekal k domu. Úspešne som svojho "protivníka" prenasledovala. Keď chcel skočiť do domu cez otvorený balkón skočila som mu na chrbát a obaja sme vleteli do domu. Rovno na mamin stolík, ktorý sa okamžite rozbil na kúsky. Obaja sme zastali a pozreli si škody.
"Mama nás roztrhne ako žaby," zasmial sa otec a pomocou kúzla sa snažil opraviť stolík.
"Nepôjde to, však?"
Otec zakýval hlavou, "dobre vieš, že minulosť sa dá ťažko napraviť. A aj keď sa to týka stolíku, je to už rozbitý stolík a nedá sa to vrátiť."
"Vy blázni," zakričala matka, keď uvidela jej stolík.
"Mami," zhíkla som, " pre.."
"Pokoj, kúpime ti nový."
Povedal otec a objal matku okolo pliec, "prečo sa nebijete vonku?"
"Bijeme, a dom je domček. Mladá na mňa skočila skôr ako som stihol dopadnúť na balkón. Stáva sa z nej šelma, presne taká istá ako si ty."
Matka na mňa pozrela a doširoka sa usmiala. Otec potom vytiahol kreditku a pichol mi ju do rúk.
"Choď kúpiť nový stolík. Zober si aj auto, nech nejdeš pešo."
Prikývla som. Premiestnila som sa ku kľúčom od auta a vyšla z domu. Cez hlavnú bránu práve vošla červená motorka.
Zastavila rovno predo mnou.
"Ahoj," pozdravil ma Lestat.
"Ahoj, ideš za otcom?"
"Hej, potrebujem pár vecí. Dúfam, že mi s nimi pomôže."
"Určite. Dávaj bacha, matka má troška zlú náladu."
"Zase ste rozbili ten stolík?"
Jemne som prikývla. Lestat sa sviežo zasmial. Objala som Lestata a on ma pobozkal na čelo.
Nasadla som do auta a naštartovala.
 
***
 
"Hej práve tento."
Predavač sa na mňa čudne pozrel, "nekupovali ste ho pred týždňom?"
Zakývala som hlavou, "neviem o tom."
"Boli ste tu vtedy aj s takým starším mužom."
"Určite ste si ma s niekým zmýlili."
"Určite nie. Čo sa stalo s tým stolíkom?"
Pozrela som do očí predavača a v duchu zahrešila. Sklonila som hlavu.
"Rozbila som ho," zašomrala som, "moja matka je nahnevaná a tak mi otec dal peniaze aby som kúpila nový."
Predavač zakýval hlavou.
"Ako môžete byť taká nepozorná? Viete koľko ten stolík stojí?"
Pozrela som na predavača, "ako si dovoľujete? Som Vaša zákazníčka, nie rodina tak sa prosím chovajte tak ako máte," zakričala som vetu s jedným nádychom.
Zrazu akoby sa svet zastavil.
"Čo sa tu deje?" ozval sa mladý svieži hlas.
"Nič, pane," zašomral chlapec.
Otočila som sa, "Váš zamestnanec sa chová k zákazníkom hrozne. Ak to nenapravíte už sem nikdy neprídem."
Chlapec na mňa len civel, nič nepovedal iba pozeral na mňa a premeriaval si ma.
"Saggio? Chloe?"
Pozrela som lepšie na chlapca predo mnou, "Gabboon?"
"Wackier," povedal chlapec.
Silno som ho objala, "ako sa máš? A čo decká si s nimi v kontakte?"
"Hej so všetkými. Gabboon pracuje za rohom v jednej kaviarni, Soraja a Sofia sú doma po tej nehode sa o nich boja a Wadi je asi pri Gae."
"A kde je Gae?"
Wackier vypúlil oči, "o ničom nevieš? Preto si nebola na pohrebe?"
"Čo sa stalo?"
"Gae zomrela."
"Zomrela? A čo sa stalo?"
"Autonehoda. Niekto nás naháňal a tak Gabboon pridal, no nestačilo to a naše auto vytlačili z cesty." Potom sklonil hlavu, "ale jediná zomrela Gae, aj keď sme mali rôzne zranenia, ona najvážnejšie."
"Vymeň nás," zašepkal mi známy hlas.
Otočila sa a pozrela na Steph.
"A dá sa to?"
"Spýtaj sa Tvojho otca, musí to vedieť."
Prikývla som.
"Wackier daj mi prosím ťa na teba číslo."
Wackier mi dal číslo, "ozvem sa. Hlavne sa ničomu nečuduj, dobre?"
Wackier prikývol, nablokoval mi stolík a ja som odišla.
Dobehla som k autu, stolík som hodila na zadné sedadlá. Bude sranda, keď ho otec znova bude musieť zložiť. V duchu som sa usmiala. Prešla som auto a sadla na vodičove miesto, naštartovala som a ponáhľala sa domov.
Konečne som došla domov.
"Ahojte," zakričala som, keď som vošla cez hlavné dvere. Nestačila som ich ani zavrieť a oproti mne letel Lestat. Kúzlom som ho jemne položila na zem a zavrela dvere.
"Čo sa zase stalo?"
Lestat sa mi pozrel do očí a pokýval hlavou, "ale nič," zašomral.
"Vieš, že som tu pre Teba."
"Tvoj otec ho nechce vidieť," pošepkala mi Steph.
Na Steph som hodila nechápavý pohľad.
"Veľmi dávno sa pohádali a ani jeden druhému nechcú odpustiť."
Zavrčala som a chytila som Lestata za ruku a išla k otcovi.
"Saggio," potešil sa otec, keď som vošla do kancelárie, "Lestat, teba som predsa .."
"Ticho, teraz budem rozprávať ja," povedala som prísnejšie, ako som to od seba očakávala.
Otec si sadol na jednu stranu a Lestat na druhú.
"Nie je možné, aby sa moja rodina hádala. Nie teraz keď som si Vás našla," zamrmlala som.
V očiach sa mi zaleskli slzy, "viem len to, že ste sa kedysi dávno pohádali a neviete si to ani jeden odpustiť. Ale prečo ste sa pohádali?"
Pozrela som na Lestata ale ten mlčal, pozrela som teda na otca a ten sklonil hlavu. V tom momente sa roztvorili dvere. Do kancelárie vstúpila matka.
"Kvôli mne," zašepkala, "tvoj otec opustil Lestatovu matku a Lestat si myslí, že kvôli mne. Na jednej strane je to pravda na druhej nie. Opustil by ju aj keby mňa nestretol ale možno by sa pokúsil zachrániť ich vzťah, ale nedalo sa. Jeho matka bola pripútaná k jednému z Ragno. Lestat to chápe ale nedokáže odpustiť otcovi, že ju tak nechal, že nechal jeho." Matka sklonila hlavu a sadla si Lestatovi a objalo ho okolo ramien, "je mi ľúto Tvojej matky. Ale ja sama som ju žiadala aby nám povedala, kde si."
To sa Lestat pohol a pozrel Chimeone do očí, "to myslíte ako?"
"To nevieš, Tvoja matka ťa sľúbila Arthurovi. Tvoj otec a ja sme ťa hľadali všade kde nás to čo i len napadlo. Ohrozovali sme nie len náš druh, ale aj samých seba."
Lestat pozrel na otca, "prečo si mi to nepovedal?"
"Nechcel si nič počuť."
Lestat sa postavil na nohy, mal byť zlý. Nemal byť s Lamiami, jeho matka ho chcela dať k tým beštiám? Prečo? Prišlo mu zle a odpadol. Otec sa postavil, vzal ho na ruky a odniesol do jeho izby. Áno , mal tu izbu. Otec dúfal, že sa vráti. A teraz to príde vhod.
 
***
 
"Otec," zaskočila som otca na schodoch.
"Ešte niečo?"
"Dá sa vymeniť duša s dušou?"
Otec zvraštil obočie.
"Čo tým myslíš?"
"Vieš, ak niekto zomrel a chceš, aby sa vrátil a zase duch, ktorý sa nevie dostať na druhú stranu .. dajú sa vymeniť?"
"Záleží od toho ako dlho je človek mŕtvy," povedal otec.
"Prečo?"
"Ak je dlho mŕtvy nedá sa to, pretože jeho telo môže hniť. Nie. Nemôže hniť, ono hnije," opravil sa.
"Čo všetko potrebujem na taký rituál?"
"Na čo to chceš vedieť? Zahrávať sa s Nocte Niger, nie je múdre. Snáď .."
"Nie, nie. Len zaujímavosť."
"Tak potrebuješ na to chistromium, skletozium a hlavne telo, do ktorého dáš dušu  mŕtveho, ktorý sa chce vrátiť a potom veľa vody, veľa rôzneho jedla."
"Načo mi bude jedlo a voda."
"Si myslíš, že duchovia jedia? Človek bude dezorientovaní, bude sa báť, bude slabý, hladný a smädný. Je to ťažký rituál."
"A ako treba postupovať?"
Otec znova zvraštil obočie, "musím to vedieť," ohradila som sa, "nehovorím, že to využijem .. ale čo ."
Otec prikývol a zaviedol ich do suterénu ukázal jej ako vypadá skletozium a chistromium a zmiešal ešte pár bylín, ktoré nepovedal .. ale neboli až také dôležité išlo len o to, aby to neohrozilo nikoho v miestnosti. Otec zarobil zmes, povedal štyri zaklínadlá a objavil sa výr, ktorý zmizol o pár minút.
"A nezabudni, ak to budeš hovoriť, treba to dokončiť menami mŕtveho a duše, poriadne musíš ich mená vysloviť. Inak sa môže vrátiť niekto iný alebo zobrať niekoho iného."
Prikývla som, nenápadne som zobrala zmes, pobozkala otca na líce a vybehla z domu.

 ***
"Kde ste tak dlho?" Wackier a Gabboon zložili ťažký náklad z pliec a pozreli na mňa.
"Vieš aké je ťažké ukradnúť mŕtvolu z cintorína?"
"Videl Vás niekto? Nejaký ľudia, zastavil Vás niekto, pýtal sa, čo robíte?"
"Nevidel nás nikto, ale aj tak. Kopať pomaly o poloci na cintoríne je choré. Čo chceš robiť?"
"V prvom rade chcem privolať Gae a chcem sa jej spýtať, či tu chce zostať, resp.: vrátiť sa."
Gabboon zastal a nechápavo pozrel na stenu za mňa. Potom potriasol hlavou a zhlboka sa nadýchol. Pozrel mi do očí a prehovoril, "ty máš schopnosť nostradamusu?"
"Vidím a počujem duchov, ak myslíš to. Čo všetko viete o .."
"Sme Ragno," Wackier sklopil oči, "teda mali sme byť. Rodičia to chceli, no odmietli sme. Prisahali sme si, že nebudeme patriť do sveta kúziel, do sveta fantasy. Chceme žiť normálne my sme si túto vojnu nevybrali, my sme ju nezačali, a nechceme mať s ňou nič spoločné."
Pozrela som do očí všetkých detí, "niečo s tým spravíme. No teraz musíme pomôcť Gae. Rozbaľte ju," povedala som im. Chlapci rozbalili Gae-ino telo.
 Posunula som ho do kruhu, ktorý som vytvorila z rôznych bylín. Gae-ine telo som vložila do kruhu a Stephanie v ňom bola tiež. Pozerala do hora a potom na mňa.
"Švihaj, privolaj ju," zašvitorila.
"Decká, za žiadnych okolností nevstupuje do kruhu, jasné?"
Všetci prikývli. Sadla som si teda do stredu kruhu a začala so zaklínadlom.
"Ponáhľaj," hnala ma vystrašeným tónom hlasu.
"Čakaj, nejde mi to tak ako otcovi."
"Ponáhľaj sa. Nocte Niger zacítili nerovnováhu, za chvíľu prídu. Ak nebude výmena dokončená ..."
Steph nedokončila, len do mňa šťuchla.
"Prosím o výmenu Gae Solemon so Stepahniou," odmlčala som sa a pozrela na Steph.
"Soreto"
"So Stephanie Soreto."
V miestnosti sa rozvíril prach, veci padali na podlahu, rozbíjali sa. Stephanie zrazu zmizla a Gae sa objavila. Ukázala som na jej telo a ona prikývla. Ľahla si na zem, presne kde ležalo telo. Zrazu výr zmizol a Gae začala dýchať. No v tom sa rozleteli dvere do bytu. V nich stáli dve postavy, boli oblečené v čiernom kostýme a mali neuveriteľne bielu pokožku.
"Zase ona," zavrčal jeden z hlasov.
Ten hlas sa nedal identifikovať ako ľudský hlas, skôr bol poznačený akoby elektronikou.
"Odíďte," zavelila som, "tu nemáte čo hľadať."
"To si nemyslíme. Doviedla si sem mŕtvu bytosť. Mala si požiadať o dovolenie ale samozrejme," jedna bytosť sklonila hlavu, "nikdy sa nepoučíš. Prečo si tento krát porušila zákon?"
"O čom to hovoríte?"
Postavila som sa na nohy a hľadela. V tom do bytosti šťuchla druhá bytosť a pokývala hlavou.
"Saggio Il Serpente, budeš znova pykať," povedala druhá bytosť.
V jej hlase bolo počuť tvrdosť a pravdivosť tých slov.
"Počkajte," Gae mala v ústach melón a zapíjala ho malinovým džúsom, "zákon porušila kvôli mne."
Jedna z bytostí prešla ku Gae, "prečo si bola mŕtva?"
"Úmyselne nás vytlačili z cesty, predpokladáme, že naši rodičia. Teda ja už to viem," Gae zvesila hlavu, "ja jediná som neprežila. Tieto decká, "ukázala na Gabboona, Wackiera, Soraju, Wadiho a Sofiu, "oni najviac trpeli, dávali si to za vinu. Gabboon, môj brat, odišiel zo školy, Wackier sa tak pohrúžil do práce, že zabudol žiť, Wadi sa odvtedy neusmial a sestry sa spolu od tej nehody nerozprávali. Saggio nás v podstate zachránila všetkých, prosím .. neubližujte jej."
Dopredu vyšla druhá bytosť, ktorá mala na hlave kapucňu a nevidela som jej do očí. Gae pohladila po tvári, mňa striaslo viac, ako tú malú.
"Nemala právo. Musí pykať."
"A dosť!" zavrčala som, "decká zmiznite z bytu."
Najprv sa ani nepohli, ale potom som ich vyhodila pomocou kúzla. Všetkých.
"Tak, poďme to vyriešiť," v ruke sa mi objavil meč.
Nemala som ani len potuchy či je to rozumné. Zahrávať sa s poslami smrti. Zhlboka som sa nadýchla.
"Stoj," povedal muž a ja som skamenela na mieste, "odpúšťame ti Tvoju trúfalosť porušiť zákon," potom sa začal smiať, "a ďakujeme za pobavenie."
Zmizli. Triasla som sa na celom tele.
"Pomóóc," začula som Gae-in hlas.
Počula som ho rovno pod svojimi oknami, dokým by som zišla dole mohlo by byť neskoro. A tak som sa rozbehla proti oknu a skočila dole.
 
14.07.2014 23:09:10
simakristoficova
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one