Projekt pre spisovateľov, grafikov, čitateľov
Amatérske príbehy
Email: amaterskepribehy@gmail.com

 
Knihy 
KEAVAD

15.kapitola Nové objavy


"Objavuje svoju moc," zavrčal Patrick, "mali by sme prestať. Dobre vieš, že ak ju začne ovládať celú, zabije nás. Je silnejšia."
"Nie je. Je slabšia, viem to."
Chacea sa ku mne rozbehla, rozbila môj štít a vrazila mi dýku do ruky. Z ramena mi začala tiecť krv.
"Vidíš, je slabá."
"Nie je slabá," zaznel ženský hlas.
Vedela som, že nepatrí Chacei, ale komu. Rozhliadla som sa po izbe ale nič som nevidela.
"Čo to robíš?" spýtal sa Patrick.
Pozerala som na neho, ale on nepozeral na mňa ale na Chaceu.
„No čo? Nemôžem dovoliť aby vykrvácala skôr ako rozvinie svoje schopnosti a do kým jej ich zoberiem.“
"Aha, zavolám teda Sameula, nech pomôže. Samuel!"
"Áno?" spýtal sa keď vošiel do izby, " preboha, čo ste jej to urobili?"
Samuel chytil obväz a dezinfekciu a priložil mi to na ranu.
"Nevzdávaj sa dievča. To nič nie je," znova ten hlas.
Pozerala som sa za Samuela ale nikoho som nevidela.
"Kto si?" zašomrala som.
"Veď Samuel," zachripel Samuel.
"Ty ma počuješ?" ozval sa hlas blízko mňa.
Obzrela som sa ponad pravé plece a stála tam. Dievča v mojom veku možno o niečo staršia, mala dlhé červené vlasy. Bola krásna.
Jemne som prikývla.
"Volám sa Stephanie. A ty?"
"Chloe," zachripela som.
"Viem kto si," povedal Samuel, otočila som sa na neho a jemne sa usmiala, "bože, čo ti to urobili?"
"Neboj, Samuel je dobrý. Neublíži ti. Aj o mňa sa staral. Musíš byť výnimočná, keď ťa držia v tejto izbe."
"Neviem. Checea mala sestru a ja som jej dcéra."
"Čože?!" ozval sa Samuel a otočil sa o stoosemdesiat stupňov, " ona je Chimeonina dcéra?"
"To znamená, že tvoj otec je Samuel. To máš dobré... dostaneš sa odtiaľto."
Samuel stál pri mojej posteli a vedľa neho stála aj Stephanie. Od prvého stretnutia prešli asi tri mesiace, zatiaľ žijem. A nie som Samuelova dcéra, Chacea si všetko vymyslela. Samuel sa znova zrútil, chce Chaceu zabiť, už toľkokrát mi chcel pomôcť ale nemohol. Chacea ho má pod kontrolou, všetko vďaka tomu, že stratil svoju dcéru. Chcela by som, aby ju našiel, on si to zaslúži. Ale Chacea mu to nikdy nepovie. Zavrela som oči, keď mi na rany znova priložil octový obväz, štípalo to.
"Keby si ma počúvla, skončilo by to inak," zahundrala Steph.
Zhlboka som si povzdychla a využila moc na otupenie bolesti a zahojenia aspoň trošku rán. So Steph som cvičila kedykoľvek to bolo možné. Neviem ešte svoju moc využívať naplno, predsa len by som potrebovala lepší dozor, ale .... nedá sa to nie tu a nie teraz.
Do izby vošiel Patrick," Chloe," sadol si pri posteľ, vždy ku mne došiel keď Chacea zaspala. Bol to jeho tajný rituál, bál sa. Trápil sa viac ako ja. Oči mal podkrvavené a slzy mu stekali po tvári.
"Prosím Ťa, prepáč mi to. Naozaj ma to mrzí, ja .. nikdy som nechcel aby sa ti toto stalo. Musíš uvoľniť svoje schopnosti a dať ich Chacei, potom ti dá pokoj a pustí ťa."
Pohladkala som Patricka po tvári a zotrela mu slzu.
"To nejde," zahundrala som.
"Chloe," zapišťal, no potom vstal a odišiel.
 
***
 
O tri týždne neskôr
"Zameraj sa na svoju myseľ, odpočívaj," zašepkala mi Stephanie, "neboj, ani sa ťa nechytí ak to nebudeš chcieť."
Chacea ku mne pribehla so žeravým kovom a priložila ho ku mne, "budeš hovoriť? Dáš mi silu?" zavrčala.
Pokývala som hlavou, nedokázala som sa dokonale sústrediť, ešte v izbe mi to šlo. Prečo nie teraz? Prečo to nejde?
Kov sa dotkol môjho stehna a prešla mnou obrovská bolesť. Zatvorila som oči a zovrela pery, nekrič! Zatvorila som oči a sústreďovala moc, sústreďovala svoje myšlienky, svoje myslenie. Zrazu som pocítila nával sily. Otvorila som oči a očami som prehodila Chaceu cez stôl na ktorom boli ďalšie predmety a mučiace vecičky. Chacei sa do tela zapichla malá ihla.
"Má schopnosti!"
No bolo neskoro, stála som nad ňou a do hrdla som jej bodla horúci kov, ktorý mi vrazila pred necelou minútou do nohy. Z Chaceinho krku sa okamžite spustila krv. Striekala všade. Proti mne sa potom rozbehol Kevin a Kattie, oboch som odhodila na susednú stenu, kde bola mŕtva Stephanie, pri jej tele boli ešte stále veci s ktorými ju mučili, bodliaky, nože a iné veci na ktorých ležala jej úbohá kostra. Obaja sa na to napichli.
"Stephanie," zašepkala som," odpočívaj v pokoji. Vytvorila som oheň a fúkla ho na Stephanine kosti.
"Zaslúžiš si pokoj," povedala som a vybehla som z mučiarne.
Vbehla som do Samuelovej izby. Kľačal na zemi a modlil sa.
"Pomohli ste mi. Preto Vás chcem zobrať so sebou. Vašu dcéru určite nájdeme."
Vystrčila som k nemu ruku a on kýval hlavou, " nebojte. Chacea je mŕtva, nikto jej neublíži. Nájdeme ju."
Samuel znova pokrútil hlavou, "nie je to možné. To si nemala. Zomrieš," povedal a stále kľačal na zemi.
Podišla som k nemu a natiahla k nemu ruku, "máš poslednú šancu ísť po dobrom," zavrčala som.
Odmietal vstal. Pozrela som na neho a skúšala som ho postaviť psychicky, ale nedalo sa. Čo sa deje?
"Na mňa tvoje kúzla neplatia. Som najvyšší čarodej."
Kľakla som si vedľa neho a priblížila sa k jeho telu.
"Prosím Samuel. Nevzdávajte to, prosím poďte so mnou."
Samuel na mňa pozrel, zatváril sa prekvapene, ale nakoniec vstal.
Obzrela som sa za seba, dom horel v plameňoch a duše mŕtvych lietali okolo neho. Zbohom .. potlačila som výkrik, keď som zbadala ako s domu vyletela Stephanie a prišla k nám.
"Nechcú ma pustiť," zašepkala.
"Ako to? Spravila som všetko."
"Ja neviem."
Potom zmizla a my sme utekali ďalej.
 
Dobehli sme so Samuelom k plotu a spolu sme ním preleteli. Utekali sme ďalej.
"Počkajte, nevládzem," zapišťala som.
Samuel sa zastavil a pozrel na mňa. Nohy ma odmietali držať, odmietali mi pomôcť, odmietali sa posunúť a tak som spadla na zem. Samuel ku mne pribehol a vzal ma do náručia.
"Sľubujem, že Vašu dcéru nájdem," zamrmlala som.
Samuelove oči na mňa hľadeli s takou nehou, až som si želala, aby som bola jeho dcéra. Už teraz závidím tej babe, ktorá je jeho dcérou. Bude mať veľké šťastie.
 
***
 
Otvorila som oči a do nosa mi udrela známa jemná vôňa. Posadila som sa a rozhliadla sa. Bola som u Lestata. Postavila som sa z postele a prešla do kuchyne.
"Ahoj maličká," pozrela som na najmilšiu tvár.
"Maarten, ty si tu?"
Maarten ku mne pribehol a chytil ma okolo bokov a pritiahol si ma na hruď.
"Tak veľmi som sa o teba bál. Nevieš si to ani predstaviť. Hľadal som ťa všade, prehľadal som všetky miesta, ale ten dom .. nevedel .. "
Chytila som Maartenovu tvár do rúk, "som v poriadku. Nemusíš sa báť."
"Ale .. ako je možné, že si všetko prežila?"
"Ako všetko? Nebolo to také zlé .."
"Nebolo to také zlé?" Maarten pokrútil hlavou.
"Samuel nám všetko povedal.."
"Nerozumiem, čo Vám povedal?"
Maarten zmĺkol a poškrabal sa po hlave.
"Povedz mi radšej, ako sa cítiš."
"Dobre, v podstate dobre. Som troška smädná a hladná ale som fajn."
Maarten ma znova silno objal, "mám pre Teba prekvapenie. Len dúfam, že budeš v poriadku."
Prikývla som.
"Inak, kde je Samuel?"
"Uvidíš, poď so mnou. Najprv som chcel čakať, ale vidím, že si v úplnom poriadku. Myslel som si, že budeš otrasená z únosu a z týrania .. ale vidím .. že si to nejako potlačila."
"Pomohla mi kamoška .."
"Kamoška?"
"No hej počul som, že vraj vidíš mŕtvych, je tak?"
"No v podstate ja som videla len duše mŕtvych, teda jednej mŕtvej. Ostatní sa so mnou nerozprávali, ani sa mi neukázali. Len ona, len Stephanie."
Maarten sa zasekol a pozrel na mňa.
"Čo je?"
"Stephanie? Mala červené vlasy?"
Prikývla som.
Maartenovi sa podlomili nohy, rýchlo som ho zachytila.
"Deje sa niečo?"
"Stephanie je moja bývalá priateľka."
Zosunula som sa na podlahu a Maarten vedľa mňa. Obaja sme dlho mlčali.
"Čo tu tak sedíte?" ozvalo sa za nami, otočila som sa ako prvá. Za nami stál Ben. Bol mužnejší ako som si ho naposledy pamätala. Bol troška zarastený a porazené oči.
"Si v poriadku? Vypadáš hrozne, naozaj zle."
"Ja som hlavne rád, že ty si v poriadku. A prečo tu sedíte?"
"Videla Steph," zašomral potichu Maarten.
 
****
 
Postavila som sa pred krásnu ženu, vedľa ktorej sedel aj Samuel. Mal na tvári úsmev, bol oholený a vyzeral lepšie ako naposledy.
"Ako sa voláš?" spýtala sa žena.
Mala dlhé hnedé vlasy, krásnu tvár a mala vznešené rysy.
"Volám sa Chloe," zašomrala som.
"Máš aj iné meno, je tak?"
Prikývla som, "hovorila mi tak teta, keď ma mala rada .. Saggio."
Žene sa v očiach zatrblietali slzy.
"Ja som ti to hovorila," oborila sa na Samuela a ten si chytil hlavu do dlaní a kýval ňou doprava, doľava.
"Ako som to mal vedieť?"
"Pozri sa na ňu .," oborila sa, "tie oči, tie ústa .. tá bojovnosť .. koho ti to pripomína?"
"Nerozumiem," skočila som do ich rozhovoru.
Žena sa postavila a prešla ku mne, "volám sa Chimeona, asi vieš, že ja a Samuel sme manželia a mali sme dcéru."
Prikývla som, "viem. Samuelovi som sľúbila, že mu ju pomôžem nájsť."
"Hľadať už nemusíš .. ty si jeho, ty si naša dcéra. Saggio .. tak som ťa pomenovala. Tvojej tete sa to hrozne páčilo .. vraj sa to k tebe hodí .. keby som vedela, kde si.. kde ťa držala okamžite idem za tebou. Ale bola .. bola som neschopná. Jediný kto ku mne mohol bol Maarten."
15.05.2014 20:37:25
simakristoficova
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one