Projekt pre spisovateľov, grafikov, čitateľov
Amatérske príbehy
Email: amaterskepribehy@gmail.com

 
Knihy 
KEAVAD

"Chacea? Patrick?" vošla som do domu ale nikto sa mi neozval. Vybehla som hore schodmi a zamierila do ich izby. Kde len môžu byť? Pozrela som na posteľ na ktorej nebola ani plachta, ani perina či vankúš, nič čo by nasvedčovalo, že by tu niekedy niekto býval. Zakrútila som hlavou, nechali ma tu. Bez rozlúčky, bez vysvetlení. Prebehla som do svojej izby ale tam tiež nič nebolo. Sadla som si na vrch schodov a pozerala dole.
"Chloe?" ozval sa Patrickov hlas, pozrela som za seba ale nevidela som ho.
"Chloe," začula som znova ten hlas, pokrútila som hlavou a vyšla pred domom. Pred domom stál Patrick, Kevin, Chacea a Kattie.
"Hovorila som, že príde domov," povedala Chacea, "a teraz ju zviažte."
Pozerala som ako sa Kattie a Kevin ku mne priblížili aj s lanom, Kattie som preskočila tak ako ma to dnes učil Cody, ale nič mi to nepomohlo. Ako som dopadla na nohy, niečo ma pichlo pri krku a ja som odpadla.
 
***
 
"Budeš sa o ňu starať, je to  jasné?"
"Samozrejme, že je. Nič iné tu ani nerobím. Povedz, kde je?"
"Ešte nie je ten správny čas," zavrčala Chacea, "hlavne sa postaraj o ňu. Toto jej dávaj do jedla."
"Nebudem jej dávať nič do jedla, hlavne nič od teba."
"Chceš ešte vidieť dcéru? Manželku už neuvidíš ale tvoja dcéra žije, je asi v jej veku. Chceš ju vidieť?"
Bolo ticho.
"Vidíš, aký si dobrý chlapec," zamrmlala a odišla.
Prevalila som sa na pohodlnej posteli a otvorila oči. Bola som vo väčšej izbe s jedným balkónom a oknom. Zhlboka som sa nadýchla a ucítila závan morského vzduchu, boli sme blízko mora.
"Ahoj," ozval sa mužský hlas, bol príjemný, nie zlý, nie dobrý. Taký normálny a povedomý, "volám sa Samuel a budem sa o teba starať. Mal by som ti toto dávať do jedla," ukázal mi malú fľaštičku, ktorá obsahovala akúsi tekutinu.
"Čo to je?"
"Sám neviem. Chacea sa snaží .. ani neviem o čo. Ale to sem nepatrí, nebudem ti to dávať takže sa tvár unavene, zničene a tak."
"Prečo mi to nebudete dávať? Pokojne môžete, nepripravím Vás o dcéru," zašomrala som.
"Počula si nás?"
Jemne som prikývla, " keby moji rodičia žili, tiež by som nechcela aby im niekto bránil v tom aby ma našli a zachránili."
Samuel ma pohladil po vlasoch, " nemáš nikoho?"
Pokývala som hlavou, "som sama. Teda mám priateľov, ale pohádala som sa s nimi. Celý život som bola iba u Chacei a Patricka, myslela som, že sú moji rodičia, ale nie sú. Moji rodičia zahynuli pri autonehode."
"Je mi to ľúto. Moju manželku zabili a dcéru niekam .. uniesli ... preto pre nich pracujem. Ale ty .. ty mi pripomínaš manželku."
 
***
 
"Skús to," zavrčal Patrick a znova ma buchol po tvári. Z úst sa mi valila krv.
"Ja nie som čarodejnica, ani iná magická bytosť."
"Somarina a ty to vieš. Máš to v sebe."
"Nemám," zavrčala som.
V tom ma začal Patrick biť, jeho údery som cítila na každom kúsku svojho tela. A zrazu všetko prestalo.
Pozrela som na Patricka, stál asi 2 centimetre odo mňa s vypúlenými očami. Nerozumela som čo sa deje až neskôr mi to došlo. Patrick sa nemohol pohnúť, nedokázal pohnúť ani kúskom svojho tela. Len stál.
15.05.2014 20:34:18
simakristoficova
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one