Projekt pre spisovateľov, grafikov, čitateľov
Amatérske príbehy
Email: amaterskepribehy@gmail.com

 
Knihy 
KEAVAD

11.kapitola Schopnosť




"Gabboon?" kričala som do lesa odkiaľ sa ozývalo zavýjanie a kričanie detí.
"Saggio," zakričal dievčenský hlas.
Nastalo ticho, rozbehla som sa za výkrikom, ale nič som nepočula. Žiadny lomoz, buchot nič.
"Decká," zapišťala som vysokým tónom.
Ticho, bežala som celým lesom ale nikde som ich nevidela, nikde nepočula. Strach mi blokoval všetko načo som sa mohla sústrediť. Znova som sa zhlboka nadýchla a zrazu som v tele pocítila akoby kopnutie a rozbehla som sa správnym smerom. Telo ma viedlo. Nerozumela som tomu. Odjakživa som bola nemehlo, nevedela som nájsť ani vlastnú školu. A priznajme sa škola, obrovská budova, s kopou deciek, kto by to prešiel? Ale teraz som to cítila, že idem správne. O desať minút som bola na mieste ale pohľad ma zamrazil.
Wadi a Gabboon bojovali proti dvakrát väčšiemu mužovi ako oni dvaja. Sebastiana ležala so zlomenou rukou pri strome, Gae sa starala o Wackiera. Chlap sa akurát zahnal rukou po Gabboonovi keď som v tom momente som stála za Gabboon a posunula ho za seba. Chlapovi som chytila ruku, bol to akoby spomalený záber, držala som mu ruku do kým sa Gabboon rozbehol a kopol ho do hlavy. Chlap sa zapotácal a spadol na zem. Ešte predtým som ho pustila, nech ma nestiahne.
Pozrela som sa na Gabboona aj na ostatných, "ste v poriadku?" potom som dobehla k Sebatiane a rýchlo som jej obviazal ruku svojím tričkom, teda polovicou.
"Ďakujem," zachripela Sebastiána.
Pozrela som na Wackiera ale bol v poriadku, nemal nič zlomená. Moja bojovnosť sa z ničoho nič vyparila, tak ako moje záhadné nakopnutie. Pokrútila som hlavou a pozrela na Wadiho.
„Ste v poriadku?“
Pozerala som na rozmazané tváre svojich mladých priateľov a kývala som hlavou.
"Saggio," zašomrala Gae, vedľa som vnímala. Spadla som na zem a narazila si hlavu.
 
 
****
 
"Čo sa deje?"
"Neviem presne," zavrčal Maarten jeho hlas ma opantával. Bol všade okolo mňa.
"Ulož ju, kde si ju našiel?"
"V lese," odpovedal netrpezlivo Maarten, keď ma ukladal do postele.
"Bola sama?"
"S nimi."
"Aha, dobre."
 
****
 
"Saggio," zašepkal Maarten.
Opatrne som otvorila oči, "Maarten? Kde som?"
"U Codyho. Povedz mi ako si našla decká?"
"Kto je Cody?"
Maarten zakýval hlavou, "to teraz nie je dôležité povedz ako si . .."
Pokrútila som hlavou, "ani neviem. Cítila som ich, cítila som nutkanie ísť tým smerom. Cítila som strach..," zlomil sa mi hlas, "cítila som silu, ale vyprchala."
Maarten na mňa pozeral so záujmom a pokrútil hlavou.
 
08.03.2014 22:04:46
simakristoficova
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one