Projekt pre spisovateľov, grafikov, čitateľov
Amatérske príbehy
Email: amaterskepribehy@gmail.com

 
Knihy 
KEAVAD
studium.jpg
PO dlhom čase je tu opäť ŽUŽO, keďže som tento rok skončila so školou, neušlo mi zopár vecí, ktoré som mala na jazyku a na písaní tohto článku. Či už to budete brať ako spoveď ohrdnutého študenta, alebo ako kritiku alebo čokoľvek iné je mi to jedno. A je mi jedno ako to budú brať v škole. Viem ako som sa tam cítila a ako sa chovali vyučujúci (česť výnimkám) !!!!!
Už dlhší čas som uvažovala nad tým čo tento raz prispieť do časopisu. Samozrejme, rozmýšľala som nad filmami. Ale tento krát to zoberiem trošičku z iného konca.
Štúdium a študenti
Študenti sú od prirodzenia lenivý, či už sa jedná o stredoškolákov, alebo vysokoškolákov. A ja patrím medzi nich tiež. Nie som typ, ktorý sa na skúšky učí 24 hodín 7 dní v týždni. Kto hej? Kto si radšej nepozrie časť obľúbeného seriálu? Alebo kvalitný film? Asi každý jeden.
Väčšina študentov na vysokej škole je len kvôli tomu, že sa im ešte nechcelo ísť do práce a že chcú titul a je im jedno čo študujú. Alebo či ten titul využijú vo svojom odbore. Je to pomaly viac ako polovica študentov, ktorý takto rozmýšľajú. I to chápem, veď prečo si neužiť ďalších 5 rokov voľnosti? Užívania si? Kto si počas týždňa len tak vypadne na diskotéku? Kto nemusí stávať každé ráno o šiestej, aby prišiel na čas do práce? Je ich málo. Ale o tejto skupinke študentov nechcem hovoriť.
Chcem hovoriť o tej malej skupinke študentov, ktorý idú na výšku kvôli vzdelaniu, nie kvôli titulu, alebo voľnosti. Ale kvôli novým informáciám, kvôli samotnému štúdiu. Kvôli tomu, aby sa obohatili, či už skúsenosťami, vystupovaním alebo novými ľuďmi. Aj o tom je vysoká škola.
Poďme však k veci, prečo vlastne toto celé píšem a už pol strany Vám nepíšem nič nové, čo by ste nepoznali, nezažili? V podstate ani neviem odpoveď na túto otázku. Možno je to preto, že to skrátka nejako vyplňuje môj čas. Možno preto lebo i tak si myslím, že si to nikto neprečíta, tak sa aspoň rozpíšem .
Budem teraz citovať jeden film The Last Time (2006), kde Michael Keaton povedal:
Aby si naozaj inšpiroval musíš študentom otvoriť celú svoju dušu. Musíš každého z nich zalievať, ako keby bol posledná kvetina v záhrade.
Neberiem túto citáciu úplne doslovne. To samozrejme nie. Ale ide o to, že aby študent nestratil záujem o štúdium. Vyučujúci by mali aspoň vysvetliť danú problematiku tak, aby to študenti čo najlepšie pochopili, nie je tak? Určite máte vyučujúceho, prednášajúceho, ktorý Vám toho veľa nevysvetlí. A čo sa potom stane s chuťou študenta, ktorý sa prišiel naozaj vzdelávať? Nič, jeho chuť opadáva a vyučujúci ju tým zabíja. Pomaly ale isto šliape po akejkoľvek chuti pokračovať v štúdiu. A načo? Lebo i tak si spraví ťahák, i tak sa nejako pretlačí, i tak nejako uprosíka niekoho na vyššom mieste? A načo? Aby z toho dotyčného predmetu nič nevedel? A aj tak sa bude s profesorom stýkať ďalší rok, možno dva. A načo? Nemalo by sa dbať práve na to, aby mali študenti chuť? Aby im myšlienka na školu nevytvárala vredy, nervy a nezhoršovala zdravotný stav? Prečo sa rozčuľovať nad profesormi, ktorí si myslia, že sú pánmi sveta a dokazujú Vám to na každom Vašom kroku? A hlavne čo s takým profesorom na ktorého sú sťažnosti, ale vedenie katedry ho nemôže vyhodiť? Nemôže alebo nechce? Nie je to tým, že by boli v partnerskom vzťahu? Ktovie, tieto veci tu rozoberať nebudeme. Ale mám ďalšiu otázku: načo je katedre pedagóg, ktorý nedokáže vysvetliť učivo, nikto mu nerozumieme? Ok, možno tomu nerozumie len zopár študentov. Ale čo ak na dotyčného pedagóga sú sťažnosti počas niekoľkých rokov? To asi nebude problém iba jednej triedy, či áno? Načo teda študovať? Pokiaľ Vám nechce škola dať to najlepšie? Vychovať z Vás odborníkov.
Čo sa stáva so študentom a jeho štúdium? Študent je naplno znechutení jednaním a prestáva mať chuť pokračovať. A nakoniec študent pochopí, že to celé nemá zmysel. Pretože, aký to má zmysel byť na škole, ktorá ťa síce zaujíma odborovo ale neznášaš tam toľko toho, že už necítiš tu potechu. Prežívaš a život sa Ti skracuje, tak isto aj objem v peňaženke. A pri pomyslení, že zase bude musieť absolvovať niektorých prednášajúcich, vyučujúcich sa mu stavajú chĺpky na nohách, nie len vlasy.
Nebudem však len kritizovať. Na kritiku dobrá nie som a ani nikdy nebudem. Viem vyjadriť svoje znechutenie určitými metódami na vysokých školách, ale je to v podstate každého vec. Každý druhý so mnou i tak nebude súhlasiť a tak to má byť. Nie sme predsa ovce. Ale vrátim sa. Na školách nie sú len títo „extra“ pedagógovia, ale aj výnimky. Za ktorých by mal byť každý študent rád. Pedagógov, ktorí presne spĺňajú citáciu z filmu. Snažia sa podať učivo a vedia ho podať. Majú skúsenosti, majú cit pre danú problematiku. Keby bolo takých pedagógov viac možno by som aj školu dokončila. 
18.04.2015 10:48:23
simakristoficova
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one